Neplesajme pre pomoc, pomáhajme

Autor: Mária Šárossyová | 14.1.2017 o 9:05 | Karma článku: 7,99 | Prečítané:  1205x

Koľko plesov v roku treba zorganizovať, aby sme ako tak pomohli tým, čo to najviac potrebujú? Každý deň bude málo.  

V posledných dňoch rezonuje na sociálnych sieťach téma prvého tohto ročného plesu, krásnych rób, ešte krajších žien, pyšných mužov, ešte pyšnejších organizátorov.....ale.

Všetko má minimálne dve strany mince. Aj taký „obyčajný“ ples.

Je nespochybniteľné, že aj takáto akcia má svoje miesto v spoločnosti, proti gustu žiadny dišputát. Nikto tam nikoho nasilu neťahal, všetci prišli s úsmevom, nadšením a očakávaním krásneho spoločenského večera.  Myslím, že to sa im  aj splnilo.

Druhou, viac tlačenou verziou a charakteristikou plesu, bola „charita“ alebo buďme presní, pomoc chorým deťom a ich rodinám.

No a táto strana mince je to, čo ako rodič dvoch ťažko postihnutých detí, len ťažko rozdýchavam.

    Možno ma tí, ktorí nemáte deti, ktoré nevedia aký je deň, nikdy nevideli vašu tvár, sú odkázané na invalidný vozík, nevedia si dať jedlo do úst, povedať či ukázať, že majú svoje potreby, či  potrebujú byť 24 hodín pripojené na prístroje, či pochopíte čo teraz napíšme. Ale prosím o to, aspoň to skúste.

     Je pre mňa ponižujúce, aby kvôli tomu, aby mojim deťom bola poskytnutá kvalitná odborná pomoc,  MUSÍ Slovensko plesať. Áno  MUSÍ, lebo toto je jediný projekt, jediný zdroj príjmu pre začínajúce Centrá včasných intervencií, ktoré by mali fungovať pri každej nemocnici,  v každom väčšom ale aj menšom meste. A hlavne mal by ich financovať štát.  Lebo postihnuté deti sa nerodia iba v Bratislave, či iných krajských mestách, rodia sa tak ako na Orave, tak i na Gemeri či Spiši a dokonca si predstavte, postihnuté deti sa rodia aj na krajnom východe /prosím, vysvetlite mi čo je toto za pojem/

     Tak ako pomoc pre seniorov, mala by byť súčasťou našej sociálnej politiky aj  včasná a dostupná pomoc rodinám, v ktorých sa takého deti narodia, alebo ich postihnutie spôsobí úraz, nehoda, či toľko diskutované povinné očkovanie. Viete, úprimne poviem, časom je vám  jedno ako dieťa k postihnutiu príde. Keď sa to stane, tak po čase prestanete hľadať a pozerať dozadu, lebo stratíte kontakt s realitou a začnete svojmu dieťaťu pomáhať neskoro.

    Už tri roky je v zákone o sociálnych službách nová sociálna služba a to práve Včasná intervencia, len nechápem ako je možné, že štát v tom istom zákone „zabudol“ zabezpečiť a určiť financovanie pre túto službu. Je len a len na dobrej vôli samosprávy, či a vôbec poskytne financie pre CVI.  Ale skôr to vyzerá, že sa spoliehajú na plesy, koncerty, športové podujatia, zbierky, ktoré budú túto službu /a nie len ju/ financovať, pretože sa spoliehajú že naše deti rozľútostnia celý národ a ten sa zloží?

    Z vlastnej skúsenosti viem, že prvé 3 roky v živote rodiny i samotného postihnutého dieťaťa sú najdôležitejšie. Najdôležitejšie na pomoc, diagnostiku, na pochopenie situácie a vyrovnanie sa s ňou.  A práve tieto 3 roky necháva štát všetko na náhodu? Či sa to náhodou samo neupraví? Či náhodou nevynájde niekto liek? Či náhodou....nezomrie?

Toto totiž tento náš sociálny štát nič nestojí. A potom už keď je neskoro, tak sa ide čo to kompenzovať. Ale vážení, vtedy je už neskoro. Veľmi neskoro.  

My nechceme kompenzácie, my chceme pomoc, včas, odborne, dostupne cenovo i vzdialenosťou.

Pomoc od toho, kto nám ju má poskytnúť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne mapy zhltli ďalšie státisíce, nevedno za čo

Ministerstvo dopravy si dalo za státisíce eur vypracovať analýzu, no zatiaľ ju nezverejnilo.

TECH

Prečo vznikla menopauza? Babičky sa delili o jedlo s celou rodinou

Ak má kosatka mláďatá vo vyššom veku, je možné že neprežijú.

TECH

Ako sa pravdou stalo najviac páčikov na internete

Falošné správy a moderná propaganda pomohli stvoriť populistov.


Už ste čítali?